Záhradníkov rok Február

Záhradníkov rok FEBRUÁR
Február bol opäť atypický, teploty cez +10st, občas pri jasnej oblohe na košeľu.  V lese 15.2. snežienky, mrzlo občas iba v noci /cca 8x/, ďatle hlavou ako zbíjačka priklepujú celú zimu, ale teraz sa už štebotavce ozvali, aj bažant zakokrhá, v noci občas sova postraší. Aby sa dali pestovat planty /slovensky priesady/ sme postavili na juh orientovaný sklenník. Boky z veľkých sklotabúľ-likvidácia výkladu predajne /za odvoz z BA/, konštrukcia drevené hranoly, strop – bronzový, celopriehľadný Lexan. Za sklom sa neopálite /spáliť to sa dá/, lebo UV sklom  neprejde. Lexan /polykarbonát/ UV cez strechu krásne rozptyľuje. Severná stena je betónová, teda  cez deň naakumuluje teplo, ktoré v noci vráti do chladnúceho sklenníka.  Treba narýchlo vyrezať a zvariť železo na stojany, natiahnuť siete na osemuholniky, spolu pozinkovat a 12 nosičov na zakorenovače Galaxy poslúžia na rast zelených rastliniek a zahustenie bielych korienkov do koreňového balu. Píše sa simply, realizuje zložitejšie, ale      KDE NENI VIZE-TAM JE KRIZE.
Z pohľadu od monitoru sa môže zdať, že farmár v zime hybernuje – babkin prd! Z pár ročnej skúsenosti pestovania tekvíc som pripravil objednávku na tekvičné semienka. Môže sa zdať nezmyselné z použitých tekvíc semienka vyhádzať a draho nakupovať nové. Keby som jednotlivé druhy pestoval na 2km vzdialených poliach, včely by pravdepodobne opeľovali v ramci celého poľa, ale dobre že sú tak prelietavé…Tekvice rástli vedľa seba. Muškátová s Lungou a susedili s Hokaido a Maslovou či Špagetovou, ich deti by boli síce jedlé, ale kto vie či predajné…
Začína rozvoz sadobných zemiakov,-treba vybrať skoré na okamžitú spotrebu úplne mladučkých /škoda oškriabať/a neskoré na skladovanie . Niektoré druhy bude treba predklíčovať vo svetle aby vyrástli malé otužilé tmavozelené, nie vytiahnuté a biele klíčky . Naplánovať poradie vysadenia v rámci jedného kruhu, veľmi skoré na vonkajší okraj, aby neskoré nerušene dozreli neskôr, keď skoré už budeme/te/ konzumovať.
Cez vikend úspešne prebehol prvý tohoročný kurz Prírodného staviteľstva. Kto pomáhal 2 dni manželke škriabaním zemiakov, čistením zeleniny, umývaním riadov a sociálok? Hybernujúci farmár, ktorý nemohol prestať, lebo farmárova /nie bačova/ žena makala non stop…Aj keď sa všetci zalizovali, radšej navarené viac. Kto bude týždeň, aj ked jedenie vyborné /Hokaido polievka, špaldoto, mrkvovo-tvaroh. pomazánka, Tofu s kapustou a ryža s mandľami, Zelenin. rezeň obalovaný v hraške/ dojedat? Odpoveď poznáš-krátko a koncentrovane – hybernant…
Treba objednať semená zeleniny v rámci osevného plánu, študovať ako správne zložiť /rôzne trávy/ vysadit kvitnúci trávnik. Ak sa len tak kúpi a len tak rozsype, tak sa bude do nemoty kosiť, polievať a pod.– veď to vidiet denne cez betónove ploty satelitov plných zelených vdov /manželov majú v práci v meste…/
Dnes fotenie pre FB a Archív o cesnaku.
Na jeseň som dostal darom maličké rastlinky rýchlorastúcej dreviny Paulownia. Boli prekvapivým októbrovym mrazom ošlahnuté, ale tvárili sa statočne. Ale iba chviľku, po zaliatí ovisli a uschli. Posmutnel som i ja, ale oba hrantiky  aj z lenivosti nevysypal. V teple pod schodištným oknom zrazu okrem buriny /odborník ma opravil, vraj liečivky/ začali pučat, lístky ktore rástli a rozvíjali sa. Ich tvar a to, že vyrazili presne tam kde este trčali torzá pôvodného „lesíka“ ma utvrdilo opäť o sile prírody. To čo našimi očami povrchne /ne/vidíme, môže byť úplne inak. Pravoverní ezoterici by mohli vidiet reinkarnáciu na totožnom mieste do potomka… Na detaile foto vidiet pôvodne /teraz hnede, krehké a vyschnuté/telíčka budúceho stromu, ktorý ročne narastie vraj 5m. Paulownia.

Uschnuté chcem odtiahnuť /mojim ľudským očiam zavadzia, poriadok musi byť…/, mladá rastlinka, alebo korienok nepustia, stále spojené. Paulownie prešli šokom, trošku pohybernovali, na vzduchu odumreli, korene však prežili a o to viac sa dnes deruúk životu. Nenapadne ma nič ine ako rusofilské : „Nas nedogonat!“.         Aj druhá polovica februára bola teplá a dosť suchá.  Nakúpil som semienka viacerých druhov tráv. Aj aby kvitol, aj aby vsakoval prípadné prietrže mračien a aj kosiť maximalne 3krat ročne, aj vydržal augustove sucho. Kompromis prináša kompromis, ale keď je jeden presvedcený o správnosti svojho konania-nie je čo riešit. Otrokom zeleného koberca nebudem, preto som študoval, konzultoval a opäť narazil na ochotnyýh praktikov. Keby som vedel aká bude zima, vysial by som v novembri, mrazy slabučké ,  tak vysadím v marci, keď este pôda bude plná vlhkosti.
Snežienky vytvárali v lese biele koberce, až bolo treba pozerať pod nohy… Ako druhý stupeň lesa /skoro ako poschodia v pralese/rýchlo vykvitli drienky a nad nimi sa začali nalievať topole. Až na stromoch vypučia listy, dole bude prítmie a fotosyntéza veľmo obmedzená. Vyhladovené úle za lesíkom v plnom bzukote a nasadení vďačne opelia každý otvorený kvietok.  Pod oknami kuchyne hlučný súboj bažantích kohútov. Alfa samec zvíťazil, porazený tváriac sa  akoby sa nič vlastne nestalo, uvolnil teritórium a  počká si…
Krvavé východy slnka kuchynským oknom skrz lužný les v kvapkách rosy na konárikoch sa občas zajagajú v mini dúhach. Tma a chlad stráca postupne moc a  ešte skrytý život čaká  na správny moment. Semiačka čakajú na správnu teplotu, púčiky na dostatočnú dĺžku osvitu, všetko geneticky zakódované v zázračnom slnečnom kalendári, ktorému ešte nemôžeme rozumieť.
” VIVA LA VITA – Nech žije život!!!