Vízia, zameranie a realita

Skutočným cieĺom farmárčenia nie je iba pestovanie potravín, ale aj kultivácia osobnosti.

Pracovať s pôdou, semienkami, rastlinami a ich plodmi je síce  drina v správnom čase, ale prináša i pocity sústredenia počas práce. Vedomé konanie a vzájomné ovplyvňovanie prináša ťažko opísateľnú synergiu. Vyčítať, vygoogliť spôsob ako bicyklovať sa dá dnes hravo, ale až reálne odreniny vrátia do reality. Pri organickom pestovaní rastlín vstupuje do procesu viac faktorov, ako sa na prvý pohľad zdá. Tak ako v živote, vždy záleží od uhlu pohľadu a na očakávaniach. Tvrdiť, ze dôležitejšia je cesta ako cieľ znamená možno radosť v procese, ale veľmi neistú ekonomiku…                                                                                                                                                                                                                         Veľkoplošné „poľnohospodárstvo“ z ekonomických dôvodov sklzlo do priemyselnej cyklicky opakovanej výroby repky olejky, pšenice, slnečnice a kukurice. Zem je utlačená, mŕtva, slúžiaca iba ako nosič koreňov a transport hnojív a navyše skutočný majiteľ sa k nej cez spleť „zakonných“ zmluv nevie dostat. Videl som vedľa cesty balíky slamy. Na príslušnom Obecnom úrade ma informovali, že čo rok, to iný „obrábač“- hospodár sa naozaj nehodi… Pôda slúži primárne k získaniu dotácie a k produkciii ( nie pestovaniu) tržného tovaru. Nevyčítam, iba konštatujem, že takto neexistuje žiadny rozumný ekonomický stimul k starostlivosti o pôdu. Tá potrebuje minimalne päť rokov kým sa rozbehnú mikrobiologicke procesy ako základ živej pôdy. Až z miliard ich odumrelych „telíčok“ sa tvoria minerály, ktoré sú schopné rastliny absorbovať a modifikovat v organickej hmote, ktora chuti a je skutocne „bio“. Dlhá a prácna cesta s neistymi výsledkami, ekonomicky vopred stratova-napriek tomu je pilierom budúcnosti Lesnej zahrady. Spomínané balíky slamy som uložil  pomedzi hriadky zemiakov, tým udržaná vlhkosť a zaroveň potlačena burina. Na jeseň ručne slamu (uhlik) rozhádzať po kruhu, prisypat zemou. Na jar postriekat mocovkou (dusik) a lokálne umelé dýchanie Zemi začalo…