Skutočným cieĺom farmárčenia nie je iba pestovanie potravín, ale aj kultivácia osobnosti.
Pracovať s pôdou, semienkami, rastlinami a ich plodmi je síce drina v správnom čase, ale prináša i pocity sústredenia počas práce. Vedomé konanie a vzájomné ovplyvňovanie prináša ťažko opísateľnú synergiu. Vyčítať, vygoogliť spôsob ako bicyklovať sa dá dnes hravo, ale až reálne odreniny vrátia do reality. Pri organickom pestovaní rastlín vstupuje do procesu viac faktorov, ako sa na prvý pohľad zdá. Tak ako v živote, vždy záleží od uhlu pohľadu a na očakávaniach. Tvrdiť, ze dôležitejšia je cesta ako cieľ znamená možno radosť v procese, ale veľmi neistú ekonomiku… Veľkoplošné „euro poľnohospodárstvo“ z ekonomických dôvodov skľzlo do priemyselnej cyklicky opakovanej výroby repky olejky, pšenice, slnečnice či kukurice. Zem je utlačená, mŕtva, hydrofobna, slúžiaca iba ako podpora koreňov a transport hnojív a navyše skutočný majiteľ sa k nej cez spleť „zakonných“ zmluv nevie dostat. Videl som vedľa cesty balíky slamy. Na príslušnom Obecnom úrade ma informovali, že čo rok, to iný „obrábač“- hospodár si pôdu prenajme. Žiadna perspektíva a záujem o koncepčnú starostlivosť. Pôda slúži primárne k získaniu dotácie a k produkciii ( nie pestovaniu) tržného tovaru. Nevyčítam, iba konštatujem, že takto neexistuje žiadny rozumný ekonomický stimul k starostlivosti o pôdu. Tá potrebuje minimalne päť rokov kým sa rozbehnú mikrobiologicke procesy ako základ živej pôdy. Až z miliard ich odumrelych „telíčok“ mikrooeganizmov tvoriacich humus sa vytvárajú minerály, ktoré sú schopné rastliny absorbovať a modifikovat v organickej hmote, ktora chuti a je skutocne organická. Dlhá a prácna cesta s neistymi výsledkami, ekonomicky vopred stratová-napriek tomu je pilierom budúcnosti Lesnej zahrady. Spomínané balíky slamy som uložil pomedzi hriadky zemiakov, tým udržaná vlhkosť a zaroveň potlačena burina. Na jeseň ručne slamu (uhlik) rozhádzať po kruhu, prisypat zemou. Na jar postriekat mocovkou (dusik) a lokálne umelé dýchanie Zemi začalo… Ako laik, s dávkou šťastia začiatočníka, som začal experimenovať s výsadbou tekvíc. Pokus , omyl, nové reálne skúsenosti, kvapková závlaha ako spôsob šetrenia vodou, najprv zo semienok, neskôr sadenicami, prispôsobovanie sa tropickým týždňom prinieslo plody v tonách. Hlavne vysievanie semienok do Galaxy zakoreňovačov som poňal ako obrad, meditačné konanie, bez komunikácie s okolím. Farmár v malotraktore s relaxačnou hudbou v slúchadlách s neprítomným ale pozorným pohľadom, nedokáže reagovať na nepozvanú návštevu. Čas a získané skúsenosti ukázali nové potreby. Nakreslil som a postavil skladovaciu pivnicu, z betonových klenieb na vínne „sklepy“ traktorovňu, obe zasypane zemou. Unikátny lexaník s vyvýšenými hriadkami a zahľbenými chodníčkami prináša chránenú /nie rýchlenú/ organickú zeleninu od apríla do decembra. Pokračovanie cez ďalšie dva skleníky a Valipini – sklenik 2metre zasunutý do zeme na celoročné pestovanie listovej zeleniny. Šest vyvýšených záhonov z dreva, betonových tvárnic a plotu na edukáciu a inšpiráciu pre mestských vidiečanov so zámerom pestovania zdravia do polievky.